Kukla na hlave, tajomný imidž, oldschoolové rapy a Emil za gramofónmi. Prezident Lourajder má na konte mixtape Zmiešané pocity, Druhé remixy, album Úrad, EP Inaugurácia a Ep čo sa volá Ep. Tono S o ňom dokonca hovorí ako o jednom z dôvodov, prečo sa ešte vôbec oplatí počúvať slovenský rap. My sme sa s ním a DJ-om Emilom stretli na trnavskom koncerte, na ktorom sa hip hopová atmosféra vo vzduchu dala krájať. Nechýbali graffiti po stenách, skvelý DJ a fanúšikovia, ktorí ich hudbe skutočne verili.
Na začiatok nám skús priblížiť, ako a kedy si sa začal aktívne venovať rapu.
Moje prvé tracky vznikli v roku 2013 Vtedy som vydal Inauguráciu. To boli úplne prvé texty, ktoré som kedy napísal.
Ako z toho vznikla postava Prezidenta Lourajdera?
Mal som úplne jasnú víziu toho, ako to má celé vyzerať a ako má znieť. Že to má byť maskovaný týpek, ktorý má oldschoolový rap. Rap, ktorý dnes vlastne už moc nevzniká. Vychádzal som zo svojich obľúbených nahrávok ako bolo HDP od Prago Union alebo Trosky z 97-meho. To sú pre mňa veci, ktoré sú civilné aj chytré zároveň. Takže som vedel, čo chcem spraviť, ale nemal som k tomu vhodné inštrumentálky. Preto som oslovil Emila a bolo! Teraz si robím beaty aj sám pre seba a rôzne to miešam aj s inými producentami.
Prečo si sa hneď na začiatku rozhodol skryť identitu prostredníctvom masky?
Na túto otázku existuje viacero správnych odpovedí 😀 DJ Emil hovorí, že som príliš pekný, a preto nosím masku. Ďalší dôvod je, že nemám potrebu byť spoznávaný. Navyše, vďaka tomu, že ľudia nevedia ako vyzerám, sa mi párkrát stalo, že po koncerte som stretol nejakého človeka a mohol som sa ho spýtať na to, aký bol koncert. Tak som dostal info z prvej ruky bez toho, aby vedel, že som to vlastne ja. Celkovo sa ľudia k tebe správajú inak, keď si v civile, ako keď vedia, že si ten, čo bol pred chvíľou na stagei. A je to veľmi príjemné.
Spomínal si, že o tom, čo bude Prezident Lourajder za týpka, si mal jasnú predstavu už dávno.
Áno, a to je vlastne posledným, no zároveň aj najdôležitejším dôvodom tej masky. Vychádzam z oldschoolového hip hopu, v ktorom sa hrozne cenila originalita. To bola doba, v ktorej keď niekto rapoval určitým štýlom, tak ďalší týpek nekopíroval jeho flow, ale snažil sa vymyslieť niečo úplne nové. Potreba odlíšiť sa a byť zas niečím zaujímavý medzi ostatnými hráčmi, bola tým pravým motorom, ktorý od konca 70. do začiatku 90. rokov hnal hip hopovú kultúru vpred.
Čo bolo na tej dobe ešte podľa teba iné?
V tej oldschoolovej dobe ešte neexistovala jednotná móda. Neriešilo sa, že ten nosí Adidasy, tak ich budeme nosiť všetci. To prišlo až potom. Na začiatku hip hop nemal široké gate. Keď si pustíš úplne staré hip hopové klipy, tak sú v nich černosi oblečení ako indiáni, ďalší sú oblečení ako roboti, hentí majú trblietavé lesklé gate… Vieš, všetko to ešte vychádzalo aj z disca zo 70. rokov.
Zaujal ťa niekto z tých čias svojím imidžom?
Bol taký týpek, Rammellzee, ktorý robil okrem hudby aj graffiti. Bol v podstate jeden z prvých writerov, ktorí sa ešte v 80. rokoch dostali so svojou tvorbou do galérií. Čo sa týka jeho imidžu, on sa vlastne celý premenil na robota. Začal si z rôznych starých hračiek vyrábať kostým a skončil tak, že bol úplne celý ako transfomer. To je taký ten extrém, ktorý ma strašne baví. Ľudia, ktorí hľadajú úplne nové cesty.
A tak sa zrodil nápad maskovať sa kuklou?
Ja som si povedal, že budem trochu ironizovať tvrdosť toho, ako sa nosia kukly a tak ďalej. Že to proste bude kukla, ktorú mi uštrikovala mama. Riadne ghetto, že? 😀 Mám na nej aj tretie oko, to je symbol toho, že na stagei som „akože“ múdrejší. V budúcnosti však možno budem používať masky od iných ľudí alebo si budem hľadať nejaké iné prevleky. Existuje kopec šikovných výtvarníkov, ktorých baví moja hudba a cítia to podobne ako ja a rád by som s nimi spolupracoval.
Koncom minulého roka si vydal mixtape Zmiešané pocity . Na slovenské pomery ide o celkom netradičný mixtape.
Na tomto mixtape sú len moje hudby (až na jednu výnimku) a skoro žiadne moje rapy. Proste som vytiahol zo šuflíka beaty, ktoré som mal fakt rád, a ktoré som nechcel dávať zlým raperom, ktorí mi píšu, že: „hej pošli niečo, dáme feat“. Zároveň som ani ja nechcel do toho nasilu písať texty. Takže som si do vlastnej hudby nasadil akapely zahraničných trackov, ktoré som zohnal, a ktoré mám rád.
Tento mixtape vyšiel pod labelom Ty Nikdy. Ako došlo k tejto spolupráci?
Idea sa mi ozval, keď sme vydali Inauguráciu pred 4 či 5 rokmi. Zaujalo ho to, a tak sme sa stretli a celkom sme si sadli, dobre sme si vtedy pokecali. Bolo to v Prahe a od vtedy sme v kontakte. Myslím si, že nám fandí a máme viacero spoluprác. Sme si proste názorovo blízki.
Znamená to aj, že by si do budúcna mohol byť jedným z členov Ty nikdy?
Tak na toto ti odpovedať neviem. Ja si pamätám, že Matys vydal Ep-čko pod ich labelom, ale nebol v Ty Nikdy, a potom zrazu bol. To je jedno, chápeš. Ja by som bol, samozrejme, rád hlavne pre to, že by sa moja hudba dostala k ľuďom, ku ktorým sa má dostať.
Máš pocit, že to tak nie je?
Jasné. A to je pre mňa to najsmutnejšie vidieť, že viem, že nejakí ľudia sú po tej hudbe hladní, ale zároveň nevedia, že niečo vyšlo, lebo Facebook a Youtube sú zahltené pi*ovinami. Viem, že hudba, ktorú robím, nikdy nebude mať 100-tisíc fanúšikov. Ale viem, že by ich mohla mať 20-tisíc alebo 10-tisíc. A preto ma serie, že tí ľudia sa k tomu nedostanú. Mne často ľudia píšu správy priamo na Facebooku, že: „čo ti jebe, to som mohol nájsť až teraz, veď to má 4 roky…“ Som v takej pozícii, že nemám peniaze, takže to nemám ako ovplyvniť. Keď mám nejaké peniaze navyše, tak si platím boosty na Facebooku, aby sa to ľuďom vôbec zobrazovalo. Ale ten Facbook je je*nutý. Máš tam 2500 fanúšikov, ale vidíš, že ten post o novom albume ukáže 200 ľuďom. Lebo Facebook chce, aby si mu platil.
Málokto vie, že si mal výstavu v galérii v Prahe.
Áno. Minulý rok som mal výstavu v Prahe, Bratislave a Trenčíne. Okrem rapera som aj výtvarník, ktorý nedávno skončil školu. To je vlastne moje ďalšie alter ego, ale je to zároveň niečo, čo nerád prepájam. Nechcem, aby sa o mne hovorilo, že: „ááá, to je ten rapujúci maliar alebo to je ten kresliar, ktorý je hudobník“. Mám totiž pocit, že tie dve veci sú natoľko dobré a sebestačné, že ich nemusím umelo vzájomne hajpovať.
Môžeš nám aspoň načrtnúť, o čom bola tvoja výstava?
V Prahe to bolo v galérií, ktorá priamo súvisí s mojou školou. Boli sme tam štyria vystavujúci a všetky diela súviseli s erotikou, sexualitou či vzťahmi. Na výstave sme použili také červené svetlá ako v bodreli a celé to malo takú jemne perverznú atmosféru.
Môžeš si povedať, že ťa tvoje umenie aj uživí?
Horko-ťažko sa s ním snažím uživiť, ale momentálne mám popri tom ešte dva ďalšie joby. Snažím sa, prežívam. Strašne nerád by som sa zamestnal na full-time v nejakej reklamke alebo korporáte. Myslím si, že zabíjajú kreativitu a reálne sa bojím, že by som sa tam z toho zbláznil. Som totiž extrémne kreatívny človek, v ktorom to úplne horí.
Svoju hudbu vydávaš aj na vinyloch. Čo to pre teba znamená ?
To ti viem povedať úplne presne – je to pre mňa splnený sen. Všetci máme ešte z detstva nejaké sny alebo veci, ktoré chceš v živote dosiahnuť. Ja som mal sen, aby moje slová a moja hudba vyšli vylisované do čiernej vinylovej platne a som strašne rád, že sa mi to podarilo dosiahnuť. Touto cestou ďakujem všetkým, ktorí mi k tomu dopomohli. Nikdy som síce nesníval aby moja hudba mala milióny fanúšikov, ale napríklad, vždy som chcel spraviť track s Vecom.
A rovno si mu hosťoval na koncerte Trosky 1997-2017.
Bola to pre mňa obrovská česť. Ja som sa k Troskám dostal asi 5 rokov po tom, čo vyšiel ich prvý album. Čiže keď sa mi to konečne dostalo do rúk, mal som už k tomu rešpekt. To CD-čko sa totiž nedalo zohnať. Musel si ho zháňať cez rôznych kamarátov a oni ti hovorili: „bacha na to, je to vzácna vec“. Potom si si to pustil a zistil si, že to je prvý naozaj dobrý slovenský rap. Nechápem ako sa im vtedy podarilo spraviť tak dobré metafory, prirovnania, flow či hudbu. Aj tie koncerty ukazujú, že Trosky sú stále aktuálne a nadčasové. Byť nadčasový je jedna z dôležitých vlastností umenia. Môžeš mať nejaký dizajn či módu, ale to sú veci, ktoré prichádzajú v nejakých trendoch, vlnách a cykloch. Proste sa vracajú a odchádzajú. Kvalitné umenie je ale niečo, čo vydrží desaťročia až stáročia. Je hrozne ťažké to dosiahnuť. Preto veľký rešpekt tým, ktorým sa podarilo vyrobiť niečo, čo prežilo desiatky rokov.
Hip hop by mal reflektovať spoločenské problémy. K aktuálnemu politickému dianiu si sa vyjadril aj ty v remixe skladby Krv na rukách. Čo všetko v tebe vyvoláva situácia, ktorá v krajine panuje?
Je to dezilúzia a veľký reality-check. Facka pre tých, ktorí ešte spali a dúfali, že sa veci vyriešia samé. Teraz sme si už vedomí, že žijeme v krajine, kde umierajú mladí nevinní ľudia, pravdepodobne iba pre to, že chceli poukázať na sračky, čo sa tu dejú. Vláda smrdí. Je mi z toho zle.
V tracku Slová pravdy zas hovoríš o tom, aký máš názor na dianie na slovenskej rapovej scéne.
Je to smiešne, že všetci vlastne vydávajú krátko pred Vianocami, aby deti písali Ježiškovi, že chcú napríklad nové CD-čko. Potom im ho rodičia kúpia, ale nemajú ho do čoho strčiť, lebo nemajú CD prehrávače. Tak to dnes je a ja si myslím, že to má aj veľkú výhodu. V súčasnosti je rap vlastne extrémne pestrý žáner, a to je podľa mňa super. Diverzita je skvelá vec. Ľudia si majú z čoho vyberať. Problém je v tom, že ľuďom sa nechce hľadať. Kliknú na to, čo má veľa pozretí a čo im im Youtube algoritmus vyhodí ako odporúčane video. Nemajú potrebu pátrať, čo je výrazný rozdiel oproti minulosti. Vtedy si musel obvolať všetkých kamošov, že či nepoznajú niekoho, kto má na napálenom CD-čku pesničku, ktorú hľadáš. A to je ďalšia vec, ktorá ma mrzí. Mám pocit, že ľudia si málo hovoria o dobrých veciach, ktoré počuli. Predpokladajú, že keď si to našli oni, tak si to nájde každý. Strašne málo funguje taká vec, že sa stretneš niekde v krčme s kamošmi a idete: „čo ti jebe, videl si toto? Počul si toto?“ Mám pocit, že každý si hudbu konzumuje sám pre seba, no chýba tam jej zdieľanie v reálnom svete.
Akými fázami hudobného vkusu ste si prešli?
Emil: Ja som vyrástol na rôznych štýloch hudby a veľa z nich počúvam aj dodnes. Zďaleka to nie je len hip hop, ale, samozrejme, hip hop bola prevažná väčšina z toho. Takisto ma veľmi zaujímal DnB a house, ktorý proste nedokážem nehrať. Tým pádom aj to, čo produkujem je jednak inšpirované týmito štýlmi a žánrami a takisto sa to snažím nejak posúvať ďalej.
Ako dlho aktívne produkuješ?
Emil: Sampler s ktorým pracujem dodnes som si kúpil 10 rokov dozadu.
Máte radi aj moderný zvuk ?
Emil: Nie je nič, čo by som nejak potreboval nemať rád. Ja mám rád takmer všetko, len to musí dávať zmysel.
Prezident: Presne, je veľmi dôležité, aby to dávalo zmysel. Keď preberieš dáku formu , ktorú vidíš na Youtube, a len ju naplníš slovenskými slovami, tak nerozumieš vývoju tej hudby. Tomu, že niekde vznikala, z akých koreňov rastie, z čoho pramení… Tým pádom je to pre mňa prázdne. My sme v tomto takí, že sa snažíme hľadať naše cesty a nasledovať korene, ktoré sú slovenské. Slovenské sample, slovenskí DJ-i, kvalitní československí raperi a všetky tie kompilácie ako napríklad: EastSide Unia, From Amsterdam to Praha… To je to, na čom som vyrástol.
Emil: Ja osobne nasledovanie akýchsi trendov nepovažujem za hriech. Dáva mi to zmysel, keď na to odkazuješ, ale musíš to urobiť po svojom. Nie len, že to vlastne od slova do slova preberieš.
Prezident: Musí tam byť kus teba. Nebaví ma počúvať tú istú vec, čo som počul pred pol rokom, len po slovensky od týpka, ktorého potom aj poznáš a vieš, že nežije tie veci, o ktorých rapuje.
S kým by bola tvoja vysnená spolupráca?
Prezident: Ja mám veľmi rád scénu okolo kapely Atmosphere a Rhymesayers Entertainment labelu. Jeden z mojich najobľúbenejších raperov je Eyedea, ktorý pred pár rokmi zomrel. On bol aj veľmi šikovný beatmaker. Bol to strašne zaujímavý človek. Nešlo by ani o spoluprácu, ale kebyže môžem, strašne rád by som išiel na jeho koncert. Veľmi ma mrzí, že som to nestihol.
Je jasné, že vašu cieľovku tvoria trochu starší poslucháči. Ako to vnímate?
Emil: Podľa mňa to nie je úplne jasné. My vieme, aká je väčšina ľudí, ktorá sa s našou hudbou stotožňuje, ale myslím, že to má čo povedať aj mladším.
Prezident: Ja mám pocit, že ľudí pod 18 rokov na našich koncertoch veľmi nenájdeš.
Emil: Myslíš, že nemáš šancu ich osloviť?
Prezident: To neviem, ale cením, že so mnou robíš rozhovor ty Emil 😀 Naša cieľovka sú ľudia, ktorí nepočúvajú hudbu ako background. Tak by som to povedal.
Čo by ste svojim fanúšikom odkázali na záver, keby ste im mali dať užitočnú radu.
Prezident: Nech nie sú hajzli.
Emil: Nemám veľmi rád múdrosti na záver, ale určite by som im odkázal, nech proste nie sú podrazáci.
Autor: Veronika Moravčíková
Komentáre