Ahoj, pochádzaš z Trnavy. Čo je pre teba v tvojom meste to NAJ(lepšie,horšie)?
Trnavu milujem, je to pre mňa mesto umelcov, nie tých intelektuálnych, my sme skôr klasici. Je pravda, že sme miestami až konzervatívni, ale máme tu svoju komunitu. Nikdy by som nevymenila ľudí, s ktorými som začínala a vyrastala. Jediná nevýhoda je, že nie sme takí otvorení ako ľudia z okolitých miest. Sme veľmi špecifickí, ale dobre vychovaní , miestami alkoholici. 🙂
Čoraz viac mladých ľudí odchádza žiť do zahraničia. Nikdy si nemala chuť spraviť to tiež?
Mala a niekedy stále mám, keby ma tu nedržala chuť do hudby, už dávno som niekde vo Švajčiarsku. Tu na Slovensku sú mizerné platy. Stále nerozumiem tomu, ako môže napríklad moja mama z toho nízkeho platu všetko zvládnuť. Sú tu samí okrádači. To, čo dostaneš, vrátiš naspäť- o dôchodkoch ani nehovorím.
Čo pre teba znamená hip-hop? Šla si si ho odjakživa?
Odjakživa nie, človek sa predsa spoznáva. Hip-hop je pre mňa životný štýl, ktorý žijem. Je to moja filozofia. Tak isto aj veci, ktoré sa mi dejú, sa nedajú nazvať „popom“.
Na čom všetkom momentálne pracuješ?
Pracujem na mojom prvom EP. Som skoro na konci a veľmi premýšľam, či z toho nebude album. Neviem, nemám rada deadliny či predpovede. Zaručujem však, že to bude iné ako ste doteraz mohli počuť. Možno preto, že je to prirodzené, konečne, hahah.
Chvíľku sa zdalo, že aj s Tinou chystáte niečo spoločné, máme sa na čo tešiť?
Martinka je osoba veľmi milá. Je to dospelá žena, ktorá vie, čo chce. Má detičky, tým dáva teraz , prirodzene, väčšiu pozornosť. Ak to príde, tak to príde. Nie som tá, ktorá sa každý deň ozýva. Dokonca som si ešte nikoho nezavolala na feat. Príde mi to v dnešnej dobe nasilu, alebo že interpret nedokáže spraviť celý track sám, hah. Uvidíme, ak sa zas rozbehne v hudbe, možno to vyjde. Myslím, že obidve máme čo povedať.
Bola si jednou z vokalistiek na koncertoch Roba Grigorova. Ten o tebe v médiách povedal, že si ho veľa naučila o rape, a že si veľmi talentovaná. Ako sa spojili vaše, na prvý pohľad odlišné, svety?
Nenazvala by som ich odlišnými, je medzi nami veľký vekový rozdiel, ale v životnom štýle sme sa celkom zhodli. V jeho časoch to bolo o inom, ale drogy, punkovy štýl a dissy sa stále opakujú. Veľa ma naučil. Hudbe sa venuje už dosť dlho na to, aby ma vedel posúdiť ako speváčku, preto mu dám skoro vždy za pravdu. Najskôr som s ním chodila na koncerty, neskôr sme sa osobne stretli len my dvaja a povedali sme si, že spravíme song, ktorý je v procese. Robo je veľký pedant a perfekcionista, ale vie čo robí a vie prečo to robí so mnou.
S kým sa ti doteraz spolupracovalo najlepšie?
S Pio Squad, sú to milí chalani, ktorí si neuleceli na sláve, čoskoro by mal vyjsť náš spoločný singel. Tak isto aj Boy Wonder, ktorý mi do tvorby nikdy nekecá. Neznášam, keď sa mi do toho niekto montuje. Ešte Majself to veľmi preciťuje, bavia ma tie reakcie odlišných ľudí. Všetky spolupráce sú okey, pokiaľ je dobrá atmosféra a úprimní ľudia.
A čo tvoje sólo, na ktorú vec si zatiaľ najviac hrdá?
Na všetky, každá jedna má niečo do seba. Keď píšem, tak nie o tom istom, mám ľuďom čo povedať. Ak mám byť konkrétna, tak som najviac hrdá na Čajori a na scenár, ktorý som si riešila sama. Tento bol jeden z tých ťažších, nakoľko išlo o one take.
Skladba MDMA nie je ako tvoje ostatné veci. Mala si chuť nahrať niečo úplne iné?
Mala som chuť nahrať niečo podľa pravidiel. Hudba má veľa uhlov, chcela som sa dozvedieť niečo viac. Je pravda, že si ju nepúšťam často, ale je urobená podľa určitých zásad – sloha, gradácia, refrén, opakované melódie. Ľudia sú veľmi jednoduchí, nepotrebujú veľa, preto sa to takto robí v pope. Nič proti, ale nie je to moja šálka kávy. Každopádne, track je pomenovaný drogou, ktorú som mala, tak sa mi nečudujte, že som k tomu pristúpila. 😀 Matej Straka ma ale nabudil, je to veľký frajer.
Ako vnímaš komentáre pod tvojimi videami?
Priznám sa, že si ich niekedy pozriem, ale so smiechom. Chápem, že ma ľudia nepoznajú, keby sa nepoznám a počúvam sa, tak si poviem že „jej to pekne j…“. Všetko je to len o tom, aby prišli na to, kto som. Zatiaľ to nevedia, ale dozvedia sa. Ja si vážim aj kritiku, ktorú znesiem. Sama som veľmi sebakritická, nevidím na tom nič zlé.
Kto zo slovenskej hudobnej scény sa ti páči?
Haha, teraz nejde o to, že nechcem povedať, ale naozaj neviem. Každý je iný a má svoje čaro. Ja ich nevnímam ako interpretov, ale ako ľudí. To by ste sa mali spýtať fanúšikov, ja som fanúšik sama sebe. 🙂
Za posledné dva roky sa ti dosť rozbehli koncerty. Na ktorý spomínaš najradšej?
Vždy na ten posledný, lebo každým koncertom je to lepšie a lepšie. Cítim to a vnímam ako na mňa ľudia reagujú. Je sranda pozerať sa na to, ako sa vám na stagei viac darí. Aj hlas je už iný, prifarbuje sa a dáva mi autentickosť.
Aké je pre teba postaviť sa pred publikum, si na stagei doma alebo je tam ešte poriadna tréma?
Začiatky boli ťažké, pamätám si, že som bola zhrbená, krvi by ste sa mi nedorezali. Teraz som na stagei ako doma. Aj keď je to raz za čas, vážim si to. Koncerty sú plné energie, ktorá sa mi dostáva do tela neskutočnou silou. Narodila som sa nato, aby som bola na stagei, to viem.
Ako vyzerala cesta z trnavského undergroundu až ku spolupráci s Dušanom Krajčovičom?
To nie je cesta, je to normálna vec. Nevnímam to ako nejaký posun, nezáleží mi na tom, kto mi robí klip. Nezakladám si na menách, ale na kvalite. Za to, že som konečne mala dobrý klip ďakujem človeku, ktorý ma zasponzoroval. Nie som taká frajerka, aby som si platila klipy sama. Bohužiaľ, chcem byť viac umelkyňa ako celebrita, niekedy to neprináša ruže hneď.
Čo je pre teba rozhodujúce, keď ti niekto ponúkne spoluprácu?
Musím sa s ním/s ňou hlavne stretnúť, keď nie, tak nemám prečo robiť spoluprácu. Musím si s tou osobou rozumieť ako človek. Texty si píšem sama, a keď nie som stotožnená s názormi, nedá sa posunúť ďalej.
Ako účastníčka Česko Slovenskej Superstar si mohla vidieť show tohto formátu spoza kamier. Čo si myslíš o podobných súťažiach?
Mala som asi 16 rokov, bola som mladučká a ešte som nechápala o čom je hudba. Som veľmi rada, že som v tej dobe bola voči sebe nezodpovedná a zaujímali ma formičky do pieskoviska. Preto som ani nepostúpila do finále, netrénovala som, brala som to ako srandu. Kamoška ma tam prihlásila, tak sme si spravili výlet. Keby si to mám teraz len pozrieť, je mi z toho zle, je to grcka. Naplánované výhry, falošné úsmevy, falošný potlesk, hlúpi ľudia za telkou. Nič v zlom, ale nebuďte naivní, všetko je naprogramované tam, kde sú peniaze.
Mali sme možnosť vidieť skvelé fotky z fotenia pre časopis Break. Ako veľmi je pre teba dôležitý výzor v dnešnej, povrchnej, dobe?
Fotenie bolo veľmi náročné. Ale boli tam super ľudia a nová skúsenosť. Výzor? Hah, nie som „hipstersky-intelektuálne-značkový-skrrt“ človek zo sekáču. Popravde, nevadí mi to, ale nezakladám si na tom. Uprednostňujem veci, ktoré sú pre mňa pohodlné. Mám rada vyťahané veci, kupujem si väčšinou chalanské oblečenie. Nie som materialistka, ja tu robím hudbu, nie módnu prehliadku.
Tvoja hudba odráža skôr fantáziu či realitu, v ktorej žiješ?
Jednoznačne je to realita. Preto ju aj robím, mám čo napísať z môjho života. Ten bol doteraz veľmi nepredvídateľný, prekvapuje ma každý deň. Keď sa stretnem s mojou sestrou, nechápe, koľko vecí sa mi deje. Všetko sa na mňa lepí. Fantáziu mám tiež veľmi silnú, ale tú využívam už v niečom inom, napríklad vo videoklipoch. Milujem snívať, moja hlava si ide všetko, preto som niekedy dosť unavená. 😀
Čo chystáš do budúcna? Kde by si sa rada videla tak o 10 rokov?
O 10 rokov chcem byť tam, kde teraz. Nechcem mať strop, chcem na sebe stále pracovať. Byť večne mladá a užívať si život bez predsudkov. Chcem mať okolo seba tých správnych ľudí, lebo práve tí ťa ťahajú dole viac ako ty sám. Hlavne sa teším, keď si o 10 rokov pustím svoje staré tracky. Bude to podľa mňa veľmi smiešne a dojemné zároveň. Aj preto robím hudbu, je to moja úsečka života. 🙂
Autor: Veronika M.
Komentáre