Je mladá, je talentovaná a hudba jej koluje v žilách od útleho detstva. Po tragickom úmrtí speváčky kapely Noisecut čelila výzve zastúpiť jej miesto v kapele. Ako sa s tým popasovala speváčka elektroakustickej formácie Fallgrapp, Nora Ibsenová?
Nora, prezraď nám na úvod – ako si sa vlastne dostala k hudbe?
K hudbe ma doviedol spev. Spev bol pre mňa odjakživa dokonalá forma sebavyjadrenia. Ten najprirodzenejší spôsob ako komunikovať emócie. Vyrastala som na Liptove v rodine, kde fungovala istá podoba prirodzeného folklóru. U nás sa spievalo pomerne často. A aj môj prvý stret s javiskom bol práve vďaka folklóru. Od siedmych rokov som fungovala vo folklórnom súbore. Toto obdobie ma veľmi silne ovplyvnilo a dodnes a som zaň vďačná.
Okrem spevu sa ale venuješ aj ďalším činnostiam. Hrávaš v divadle, si pedagogička, to je celkom veľa aktivít.
Áno, učím spev už roky a absolútne to zbožňujem! Mám to šťastie, že robím to, čo mám rada. O to viac, že všetko čo robím je tak trochu o niečom inom . V tejto chvíli hrávam v Modrom salóniku SND jednu inscenáciu divadla poézie. Herečkou by som sa však nenazývala. Divadlo a všetko okolo neho milujem, ale rozumiem mu viac z hľadiska, než javiska. Keďže som teatrologička, rada občas napíšem nejakú recenziu a podobne. Písanie je ďaľšia vec, ktorá ma vždy lákala.
Dá sa povedať, čo ti je najbližšie?
Bude to možno paradox, ale napriek tomu, že som divadlo študovala a teoreticky mu rozumiem oveľa viac, vždy to bude hudba. To je bez debaty. Hudba je pre mňa proste srdcová a intuitívna, divadlo je viac intelektuálna záležitosť.
Si multitalent a spievaš rôzne žánre. V ktorom sa cítiš najviac doma?
Za ten čas, čo spievam, som si skúsila prejsť širokou škálou žánrov. Od folklóru cez klasiku, jazz až po elektroniku. Nemám žiadny rebríček ale viem, čo ma spevácky zaujíma a láka a čo jednoducho nie. Skôr to vždy vnímam ako výzvu, či som schopná danú polohu ako speváčka funkčne naplniť, uchopiť, či sa tam jednoducho dokážem násť. To 
milujem! A najkrajšie je, že tých možností a hľadaní je obrovské množstvo a je sa s čím znova znova zabávať a trápiť. Spev je úžasný proces sebaobjavovania, ktorý ma nikdy neprestane fascinovať.
Speváčka ako ty má určite vycibrený vkus. Akú hudbu si rada vypočuješ?
To si celkom nemyslím. Dokonca som mala aj celkom dlhé obdobie, kedy som hudbu doma takmer vôbec nepočúvala. Rada si užívam ticho rovnako ako hudbu. To, čo počúvam, vždy záleží od toho, čo v sebe momentálne riešim. A keď ma nejaký interpret nadchne, púšťam si ho dookola. Neviem, ako by som mohla opísať hudbu, ktorú mám rada. Zaujímajú ma veci, ktoré sú emotívne a bez kalkulu, ktoré vo mne dokážu vyvolávať obrazy a predstavy, ale taktiež tie, čo ma vedia nabiť. Keďže som milovník slovenčiny, počúvam aj veľmi veľa domácej hudby. Nemôžem si pomôcť, ale je to pre mňa veľmi príťažlivé. Texty v slovenčine ma dokážu zasiahnuť akosi hlbšie.
Čo sa v tebe odohrávalo, keď ťa oslovili na spoluprácu s Noiscecut?
Keď ma Erik oslovil na spoluprácu, nemala som celkom tušenie, do čoho vlastne idem. Vnútorne som so sebou dosť bojovala. Na jednej strane to bola pre mňa obrovská pocta, no na druhej strane veľká zodpovednosť a tak trochu nevďačná úloha. Túto spoluprácu ale považujem za jednu z mojich najdôležitejších a som naozaj šťastná, že som sa rozhodla do toho ísť a to aj napriek tomu, že to vôbec nie je ľahké. Dosť dlho som hľadala ako Noisecut uchopiť autenticky, ale zároveň priniesť seba. Moje cítenie a vnímanie. Dnes mám pocit, že už som sa s tým vnútorne akosi vysporiadala a veľmi sa teším, ako sa to celé vyvinulo. Betkine texty sú mi vnútorne veľmi blízke a podľa mňa majú krásnu poetiku. Jednoducho, myslím, že je dobre, že sa Noisecut opäť objavili na javisku a som rada, že som toho súčasťou.
Nezamýšľala si sa nad tým, že by si vydala svoj sólový album?
Uff. Rozmýšľala, ale zatiaľ iba v takej tej mojej teoretickej rovine. Viem si to predstaviť, ale či sa k tomu naozaj niekedy odhodlám, v tomto momente netuším. Musí prísť nejaký impulz alebo podnet, musí to celé samo tak nejak vyplynúť. Ja som síce maximálne spontánny človek , ale trošku neistý chaotik. Takže, tvorivá spolupráca je niečo, čo dosť potrebujem na to, aby som bola s výsledkom spokojná. Teraz je pre mňa aj tak hlavnou prioritou práca na novom albume Fallgrappu.
Komentáre