Ahoj Tina. Všetkých nás zaujíma, ako sa máš?
Ja dúfam, že myslíš úplne všetkých na svete, inak nevidím zmysel odpovedať. (Smiech) Ďakujem za opýtanie, mám sa stále lepšie a lepšie.
Žiješ úplne inak, ako si žila kedysi. Povedz nám viac o tvojej transformácii do súčasnej podoby.
Neviem to nejak striktne pomenovať. Jednoducho priestor, v ktorom som sa hýbala, mi prestal dávať dostačujúce odpovede. Chcela som vedieť o živote viac. A teda najmä o sebe samej. V tomto biznise je dosť veľkým problémom tá pascička, že človek/umelec sa začne identifikovať s tým, čo o ňom hovoria iní. A mnohokrát mu uletí dekel. Ja už som bola v tom uletení tak stratená, že mi začali vadiť aj komplimenty. Čokoľvek, čo som si kúpila a mohlo to stáť aj gigaliardu euro, mi urobilo radosť na pár minút a potrebovala som zistiť, prečo. A tak som sa stiahla do úzadia a začala pozorovať život, svoje reakcie, okolie, emócie. Chcela som pochopiť tú hybnú silu, ktorá núti ľudí útočiť jeden na druhého, a to iba povedzme pre obhájenie si ÚPLNE nepodstatného názoru. Nerozumela som, prečo za deň dokážem byť emočne tak nestála a nešlo mi do hlavy, čo môže iritovať človeka na inom človeku, keď ho videl len na fotke. A zistila som, že hra na obete a vinníkov, hejterov a pod., je fajnový blud. Ďakujem za to.
Čo si v živote vážiš najviac?
Život sám.
Cvičíš jogu, stravuješ sa zdravo, alebo len proste robíš to, čo práve robiť chceš a na čo máš chuť?
Dlho som o jóge rozmýšľala, čítala. A čakala som na moment, kedy sa v mojom živote objaví niekto, komu budem pri sprevádzaní jogou dôverovať. Spoznala som pani z Indie, ktorá je z rodiny ajurvédskych lekárov a od malička sledovala ako jej predkovia denne praktizujú pranayamu. Sadli sme si aj ľudsky, chodím k nej domov a zatiaľ pracujeme iba na dýchaní, a to spôsobmi, ktoré som nepoznala. Vyhovuje mi to, lebo jógu nevnímam ako cestu. ako si dať nohu za hlavu, ale pochopiť JEDNOTU. Navyše dýchanie je mojou témou posledné roky a spoznávam nekonečné možnosti zvyšovania kvality života cez vedomé dýchanie. Okrem toho 2x do týždňa robím pilates na individuálnych sedeniach s úžasnou ženou, toto pomalšie tempo je vyjadrením toho, čo žijem a milujem to. A jem všetko, už som dosť veľká na diéty. 🙂
Ako vychovávaš svoje deti? Určite nie si ten tip mamy, ktorá prísne kričí, karhá a zakazuje. Alebo sa mýlim?
Môj názor je, že sa nedá nikoho vychovať, ak nežije človek sám v súlade s pravdou. Môžeme ísť iba príkladom. Keď hrešíš, piješ 3 litre koly denne, nenávidíš zeleninu a decku nútiš opak, veľký zmätok tvoríš. Lebo v tej nezrozumiteľnosti v tom, čo hovoríš a čo v skutočnosti žiješ, sa môže cítiť menejcenné. „On môže a ja nie.“ Je fajn všimnúť si, že deti nám len ukazujú, ako na tom sme. Kričím, ale od vlastnej bezmocnosti a v daný moment si ju aj uvedomím. Nezakazujem, lebo decko kým nemá skúsenosť na vlastnej koži, jak mu vysvetlím, čo je horúce, vysoké, hlboké, ostré? Poviem svoj názor ale tiež, že mu dôverujem. A ono sa tým od detstva učí preberať zodpovednosť za svoje skutky. Ale samozrejme, keby mali v pláne plastovou zbraňou zastaviť IC-čko z Košíc, tak ich nepošlem pre skúsenosť na koľajnice. Zdravý stred vo všetkom.
Čo je podľa teba najzásadnejšie pre výchovu detí? Alebo čo im treba bezpodmienečne vštepovať už od malička, aby z nich vyrástli dobrí ľudia?Sú pre teba tvoje deti inšpiráciou?
Ja ľudí nedelím na dobrých a zlých. Len niektorí sú už tak smutní, že nevedia ako ďalej a robia a hovoria zúfalé veci. Minule sa ma syn opýtal: “Maminka,čo je to zle?” A zostala som na chvíľu ticho, lebo to sú momenty, ktoré môžu zanechať dramatickú stopu, ak by som ho začala vťahovať do mojich nejakých bludných interpretácií.
Nateraz, v tomto veku, som sa vynašla v odpovedi, že zlé je, keď nepoprosíme, nepoďakujeme a nepozdravíme. Bude mať 5 rokov, toto by už mohol vedieť spracovať. Chcem, aby si formovali vlastný názor na veci, ja nemám univerzálny patent na život. Deti sú najväčšou inšpiráciou, denne.
Bonzni niečo na Separa. Aký je Mišo manžel/otec?
Taký, aká som ja žena. Ak má muž milú, milujúcu ženu, ktorá je sama sebou, aj on je milujúci a sám sebou. Jasné, že ľudia budú oponovať, keďže možno nepochopili, že život je zrkadlo. Ale niekedy si treba priznať, že žijeme sebaklam. Nehľadám problém u iných, snažím sa prísť na to, čo mi tá ktorá situácia chce napovedať. Takže, ak chcem mať úžasného muža, stanem sa úžasnou ženou.
Manžel sa o nás stará tak, že asi by som už nikdy nemusela ísť do práce. Takže, ak pôjdem, opadne tlak a budem môcť predovšetkým mať radosť z toho, čo robím a nemyslieť na to, koľko mi čo zarobí.
Si príkladom toho, že šťastný človek nepotrebuje k životu silenú prezentáciu a pretŕčanie sa na sociálnych sieťach. Myslíš si, že by takto malo žiť viac ľudí, aby si naozaj začali vychutnávať život absolútne naplno?
Nemyslím si o tom nič, a to je podľa mňa jeden z pilierov spokojného života. Každý žije najlepšie, jak vie. Ja môžem hovoriť iba za seba, reflektujem iba svoju realitu, inú nepoznám.
Ty sa však z času na čas aj tak vraciaš na instagram. Prečo?
Stretávam denne ľudí,s ktorými sa porozprávam. Pýtajú sa a ja im takto raz začas hromadne odpoviem. Ale sústrediť sa na dennú propagáciu svojej predstavy o dokonalej verzii mňa ma prestalo baviť, keď som zistila, že je to vlastne aj tak úplne jedno. Keďže som pocítila volanie hudby, plánujem sa vrátiť. V menšom, pokojnejšom prevedení. Gitarka, malé priestory, chill.
Existuje podľa teba definícia slova šťastie?
Vieš, to je tak – keď postavíš do radu malé dieťa, tibetského duchovného, finančného žraloka a onkologického pacienta, nedajú rovnakú odpoveď. Ja môžem hovoriť len o svojej interpretácii šťastia a neviem, či by niekomu pomohla. Šťastie je pre mňa stav nezávislý na vonkajších okolnostiach. Často si ho mýlime s euforickým okamihom niekde na úrovni dopamínu.
Rozhodla si sa opustiť mesto a často a rada si spomínala, že život na vidieku je pre teba omnoho viac zaujímavý, ako život v meste. Prišlo toto vedomie spontánne?
Je to vývoj. V tej svojej príčetnosti som si uvedomila, že toho potrebujem stále menej a menej. Čím sme vďačnejší, tým viac situácií, za ktoré môžeme byť vďační, sa nám do života pritrafí. Nezbláznila som sa, nelevitujem, nejem bio mungo z Číny a normálne sexujeme s mužom, počúvam BIGho a mám rada rum. Nemá pre mňa zmysel ísť bosá v ľanových šatách hrať na ukulele do lesa, keď sa potom doma pohádam s mužom o rolkách z toaleťáka na záchode. Zdravý stred je jediná cesta. Vieme, prečo prišla hádka, vieme to spracovať, prijať a ospravedlniť sa.
Myslíš si, že sa doba zmenila v porovnaní s dobou, kedy si ešte aktívne koncertovala?
Doba je abstraktný pojem. My ľudia sme “doba”. Máme jak sme si vymysleli a nastavili, neni sa na koho vyhovárať, že prišla doba. Za zmenami sú ľudia. Nemá zmysel popierať, že sa masovo necvičí pre zdravie, ale pre instagram. Ale kto sa na tom chce podielať, nech sa podiela. Kto nie, nech sa podiela na tom, čo ho napĺňa. Kritizovať priestor, ktorý sa mi nepáči je energeticky taký plytvač, že momentálne to ani nemám k čomu prirovnať. Ok, choď do Billy a hulákaj na Študentskú pečať, že Milka je lepšia. Asi tak.
Čo ti hudba dala, prípadne vzala?
Nemyslím, že mi niekto alebo niečo niekedy čokoľvek vzalo. Bolo tak, ako malo byť. Najlepšie jak mohlo. Dala mi to, čo som v danom období potrebovala. Bola to skúsenosť, pri ktorej sa napĺňal môj potenciál bytia. Teraz je super, že som pimpla segedín a naučila sa zariadiť čas na chod domácnosti. Ale deti sú už väčšie, tak môžem opäť pracovne špekulovať.
Kedy ťa uvidíme na pódiu?
Nekonkretizujem, lebo neviem. A nechcem seba ani okolie nafixovať na niečo úplne konkrétne, keď sa to môže zmeniť. Ale snáď čoskoro.
A čo Minimo, v pohode?
Spomínala, že má napísané nejaké veci, ale to je všetko, čo k tomu môžem povedať.
Chceš na záver niečo odkázať našim čitateľom?
Milí čitatelia, buďte prosím takí fajnoví a užite si život podľa svojich predstáv, buďte pritom autentickí a úctiví a nebude viac treba zachraňovať ani jedno zviera na tejto zemi.
Komentáre