RecenzieNews

Rapper alebo skôr herec a producent? Ice Cube – Everythangs Corrupt (Recenzia)

Jeden z najväčších a najdlhšie aktívnych predstaviteľov westcoastového gangsta zvuku a poctivých trueschoolových beatov sa po ôsmich rokoch vracia s novou, v poradí desiatou štúdiovkou s názvom „Everythangs Corrupt“

O ´Shea Jackson Sr., čo je občianske meno tohoto rapového pioniera z Los Angeles, oslávi tento rok úctyhodné päťdesiate jubileum. Na hudobnej scéne sa veľmi intenzívne objavuje od polovice 80-tych rokov a preto si myslím, že ho netreba obzvlášť predstavovať. Za zmienku určite stojí, že to bol člen legendárnej crew N.W.A, ktorý stál za väčšinou ich lyrics a takisto producent aj u nás veľmi úspešného kinosnímku „Straight Outta Compton“, ktorý vypovedá pútavý príbeh práve spomínanej skupiny N.W.A. Hlavnú rolu v tomto filme, konkrétne rolu svojho otca, si strihol Cubov syn O´Shea Jackson Jr. a stvárnil ho naozaj hodnoverne.

V hudobnej branži si Ice Cube aj vďaka jeho najznámejším hitom ako „No vaseline“, „It was a good day“ alebo „Gangsta rap made me do it“ za celý ten čas vyslúžil hviezdny status, ktorý si drží dodnes, a to aj napriek faktu, že od konca 90-tych, kedy si „pričuchol“ k Hollywoodu ho vnímame skôr ako herca, režiséra a producenta, ktorý ma prsty vo veľa známych aj menej známych filmoch. Medzi tie najvýraznejšie patria „Anaconda“, „Torque“,„21 Jump Street“, „Ride Along 1 a 2“ so známym komikom Kevinom Hartom, alebo už spomínaný megaúspešný trhák „Straight Outta Compton“. Poďme však odhliadnuť od jeho filmových aktivít a sústrediť sa na jeho najnovší hudobný počin, na ktorý sa čakalo dlhých 8 rokov. Ice Cube bol vždy známy svojimi necenzurovanými textami, v ktorých si nedával servítku pred ústa, kritikou politikov a systému. Často rozoberá sociálne problémy černošských menšín, praktiky polície, peniaze, korupciu a cudzie mu nie sú ani násilné, či nenávistné hlášky. Ako napovedá samotný názov a aj cover albumu, zmes takéhoto Ice Cubea, ako ho poznáme, môžeme očakávať aj na jeho novinke.

zdroj:xxlmag.com

16-trackový nosič odpaľuje ho intro „Super OG“ hovorené do silného podkladu a po pár sekundách sa dostavujú prvé emócie a zimomriavky. Všetko je skazené, ľudstvo viac nie je čo bývalo, sila doláru rozhoduje o všetkom a kľudne preň môžeš prísť o krk. To sú nosné myšlienky tohto gangsta veterána a môžeme povedať, že obsahové prognózy a očakávania albumu sa začínajú napĺňať. To, že Cube sa s tým stále nes**e naplno predvedie hneď v úvodnej skladbe „Arrest the president“ („Zatknite prezidenta“), kde nám vysvetlí svoj názor na toho oranžového pána, teda najsilnejšieho muža Spojených štátov a sebavedomo prehlasuje, že je „ bigger boss than Rick Ross“.

Beat je vynikajúci, šlape ako má, kývem do neho hlavou a počúvam ako Cube v tretej slohe nabieha do Bieleho domu a všetko to tam rozbíja. Začiatok u mňa na výbornú. Ice Cube ukazuje, že je v dobrej forme, možno ešte v trocha lepšej, než si ho pamätám, dobré rýmy a hra so slovami, s nastraženými ušami čakám, čo sa bude diať ďalej.No a pri pánovi prezidentovi a vládnucej elite ostávame aj v ďalšej skladbe a tu už sa vyťahujú najsilnejšie zbrane (doslova). Ani neviem či je legálne rozpisovať tu, čo by Cube najradšej Trumpovi urobil, iba napoviem, že je tam niečo o olove, špagetách a apokalypse. No a ak je pravda, to čo píše o dronoch, ktoré nas sledujú, radšej už vážne budem ticho a zvyšok si budete musieť vypočuť sami. Môžem ale za seba povedať, že ma to baví, beat je čistý nefalšovaný westcoast a Ice Cube je naozaj nahnevaný a crazy. Poslucháčom pod 18 rokov, však naozaj doporučujem zvážiť ďalšie počúvanie, pretože násilím sa tieto lyrics len tak hemžia. Spomedzi referencií na konšpiračné teórie musím vypichnúť hlášku “ I do a karate on Illuminati“, smejem sa a kývem hlavou do beatu.

 

Album sa však koncepčne a tematicky rozvíja ďalej a nezostáva zaseknutý iba pri dissovaní Bieleho domu. V ďalších skladbách nás Cube oboznamuje s nebezpečnými až fatálnymi následkami užívania drog, vykresľuje nekalé praktiky dílerov a zároveň rôznymi metaforami upozorňuje, že človek na drogách to ďaleko v živote nedotiahne, maximálne tak do hrobu. Ako sám hovorí, on má tieto veci už za sebou a s užívaním zakázaných látok nadobro skoncoval. V skladbe „Don´t bring me no bag“ prichádza pre mňa zatiaľ najsilnejší moment albumu, baví ma ako Cube ukazuje, že tie slová vie ohýbať aj rýchlejšie, double-timovo, nie len do klasického rytmu. Takisto je v jeho odkaze a podaní niečo, čomu proste veríš, že ten človek vie o čom hovorí a nejaká ta charizma, ktorá proste prichádza len vekom a skúsenosťami.

 

„On them Pills“ je ďalšia lahôdka pre moje uši a zase tematicky anti-drogová, konkrétne naráža na užívateľov tabletiek, ktoré v USA predpisujú pomaly na všetko. Práve „pills“ teda pilulky sú podľa Cubea dôvod, prečo niektorí nemajú na platenie účtov a potia sa toľko, že potrebujú žiabre. Pri tejto konkrétnej hláške idem do kolien. Musím skonštatovať, že Ice Cube je lyricky strašne ďaleko. Celý album počúvam s otvorenými lyrics na rapgenius.com a žasnem aké perfektné, vtipné a úderné texty Ice Cube má. Nikdy som nebol nejaký jeho notorický fanúšik a možno som mu skôr ani tak nerozumel, ale dnes je deň, kedy som ho asi docenil. Jediné, čo sa mu dá možno málinko vytknúť sú občasné predvídateľné a jednoduché rýmy a pár krát sa mu dokonca na albume opakujú, ako napr. water-slaughter a zopár ďalších takých tam je.

Vysoké nasadenie od začiatku dosky potom trocha ukľudňujú bluesovo a soulovo ladené „Street shed tears“ a „Ain´t got  no haters“a práve druhá spomenutá so zatiaľ prvým hosťom na albume, ktorým je Too Short pôsobí na mňa až trocha uspávankovo, oproti tomu, čo doteraz hralo, ale zase veľa ľudom sa bude práve to páčiť, lebo to je presne taký štýl beatu ako napr. Ice Cubeov superhit „It was a good day“. Dokonca mi ho miestami dosť pripomína. Melancholický sampel Vás zoberie pár rokov späť a tí neskôr narodení sa možno budú zase cítiťo niečo mladší 🙂

Ďalší banger, ktorý ma potom mimoriadne baví je „Can you dig it“ s našlapaným inštrumentálom, kde Cube ide prierez dobou od 70-tych rokov a spomína najväčšie stereotypy a fenomény tých dôb – Michael Jackson, Magic  Johnson, Biggie, Tupac, Muhammad Ali, herná konzola Atari, staré Mercedesy a mnohé iné. Celkovo dobre spracovaná téma s nosnou myšlienkou „rešpektuj starších, lebo majú skúsenosti a rozum, ktorý nadobudneš až vekom“.

„The New Funkadelic“, čo bol vlastne posledný singel z albumu je potom trošku návrat do funky éry, ktorej veľa oldschoolových interpretov a fanúšikov b-boyingu vzdáva hold. Ja nie som nejaký ultimátny funky fanúšik, takže si to až tak nejdem, ale chápem tento krok.

Potom už dokonca je album – čo skladba, to veľmi dobre počúvateľná pecka. Zvoliť fakt tie TOP, aby som to tu nerozpisoval všetko je náročné, ale do popredia teda dám „On for the money“ a „Still in the kitchen“, kde Cube veľmi šikovne a vtipne parafrázuje kuchynský slovník a po svojom ho aplikuje do rapového textu. Určite stojí za vypočutie. Bodku za celým albumom dáva strašne masívny gangsta shit á la N.W.A. v novom šate. „Good Cop, bad cop“ je klasická novodobá veľmi ofenzívna „óda“ na policajtov, ak vieš ako to myslím. Poviem vám len, že by som po vypočutí nechcel byť policajt čo zatýka Ice Cubea. Určite si musíš pozrieť neskutočný hollywoodsky vizuál, ktorý ti ustrelí dekel. Tu je vidno, kto tu má to najlepšie filmové know-how a kontakty v štúdiách. Googlil som, či sa nejedná o zábery z nejakého filmu, ale vyzerá to, že zábery sú robené čisto pre účely klipu. Klobúk dole. Beat mi už ku koncu príde trochu stereotypný, ale je to aj tým, že album je celý v klasických rytmoch, trocha navzájom podobných a tak podvedome si už mozog pýta nejakú malú zmenu. Je to však vec, ktorú zase ocenia vyznávači oldshoolového soundu.

I keď som pred vypočutím albumu celkom nevedel, čo očakávať (nepatrím k Ice Cubeovým skalným fanúšikom, dokonca som ho predtým ani nesledoval na IG 🙂 ), musím povedať, že to čo som počul bolo vážne dobré. Tiež mám rád inovácie v hudbe a rešpektujem pokrok, ale toto je žáner, ktorý má takto znieť bez ohľadu na to, aký sa píše rok. Doteraz som si neuvedomoval, aký je v skutočnosti Ice Cube dobrý lyrik, jeho punchliny sú originálne a kreatívne. Na svoj desiaty nosič nechal čakať 8 rokov, práve kvôli svojim primárne filmárskym aktivitám, ale tí, ktorí si ho idú roky, dostali presne to, čo čakali, možno i niečo naviac. Nie som si úplne istý, či by to oslovilo aj fanúšikov nových smerov v hudbe a mladšiu vrstvu, ale každý, čo chápe základy hiphopu a má aspoň základný prehľad, vie,že toto tu je proste originál zvuk Západného pobrežia, ktorý tu bol jeden z prvých a formoval to tu.

zdroj: mymusicmylife.com

Fanúšikovia Gangsta rapu si prídu na svoje v tučných beatoch, výbornom hutnom zvuku a ocenia tematický okruh: anti-systém, anti-policajti, anti-politika. K tomu ešte Cube pridáva nejaký novo nadobudnutý knowledge a hlavne je cítiť silný apel proti konzumácii drog. Vyzrelý a svojský prejav, človeka, čo sa vypracoval z ghetta (Cube hovorí, že bieli by to slovo nemali používať, tak ak to čítaš, sorry) na špičku showbusinessu. Napriek tomu si na tom zbytočne neulieta a neflexí, občasný egotripík používa iba na vyplnenie riadku, alebo podčiarknutie pointy. Tempá skladieb sú až na tú šialenú funkovačku veľmi podobné, takže ucho nastavené multižánrovo môže mať ku koncu problém s pocitom stereotypu. U mňa to bolo na tých 16 skladieb a necelú hodinku hrania viacmenej OK. Možno, že takých 14 trackov by bol taký ideálny počet. Je to každopádne hudba vhodná do pumpujúceho auta a pre ortodoxného fanúšika hiphopu určite niečo, čo stojí za pozornosť. Cube jednoznačne patrí za mikrofón a to je jeho primárne miesto. Verme, že si na nahrávanie nájde už viac času a že na ďalší album sa bude čakať o niečo kratšie.

8,5/ 10

Komentáre

Odporúčame