Články

Bacil: Kvôli Škole rapu sa behom sekundy, tí čo nás počúvali, otočili chrbtom (ROZHOVOR)

Bacil: Kvôli Škole rapu sa behom sekundy, tí čo nás počúvali, otočili chrbtom (ROZHOVOR)

Čau Martin! Hovorí ti tak vlastne niekto?

Ahoj Katka, už od malička ma všetci v mojom okolí volajú Bacil, preto moje umelecké meno ani nemohlo byť iné. V jeden letný deň, keď sme ešte nemali internet, sme si s kamarátmi vymýšľali prezývky. Mal som vtedy asi sedem rokov. Od vtedy sa to so mnou vlečie. Aj keď, žiadna výhra to nie je 🙂

Povedz nám najskôr, ako sa máš a čo máš nové!

Mám sa výborne, ďakujem. Každý deň je nový a ja sa z toho teším.

Vráťme sa teraz do dôb, kedy si s hudbou začínal. Ako spomínaš na tieto časy?

V podstate som sa k tomu dostal náhodou, keď som prišiel na strednú školu. Mal som pätnásť rokov. Tam som mal spolužiaka Romana, dnes známeho pod prezývkou DNA, ktorý zakladal skupinu a chýbal im jeden člen. Asi vieš, ako to dopadlo. 🙂  Za zmienku možno stojí, že sme sa narodili v ten istý deň, mesiac aj rok, takže sme vlastne takí nevlastní bratia. Bolo to super obdobie. Hip Hop u nás vlastne neexistoval, boli tu len nejaké prvé pokusy. Robili sme hudbu ako sme si mysleli, že sa má robiť, nikto nám neukázal, ako by sa to malo robiť,, nemali sme žiadny návod, nebolo sa s kým poradiť. Všetko bolo pre nás nové.  Nahrávanie, koncerty a hlavne, neexistovala žiadna konkurencia. Preto všetko, čo tu neskôr vzniklo, bolo inšpirované hlavne našou hudbou.

Bacil: Kvôli Škole rapu sa behom sekundy, tí čo nás počúvali, otočili chrbtom (ROZHOVOR)

Keby existoval nejaký návrat v čase, čo by si dnes urobil inak, ako vtedy?

Asi by som sa hudbe venoval intenzívnejšie.. Nerobil  by som ju ako hobby, popri práci. Kto ale mohol tušiť, že budú interpreti raz za jeden koncert pýtať viac, ako zarobia poslanci Národnej Rady za mesiac.

Vydal si niekoľko trackov a spolupracoval s mnohými zvučnými menami. S kým ceníš spoluprácu najviac a prečo?

Vždy som spolupracoval s ľuďmi, ktorých tvorbu som nejakým spôsobom cenil, nie preto že boli“zrovna v kurze”. Cením každého jedného, ktorý za za mnou nezištne stál.

Vráťme sa ešte k dissu zo strany Radikala. Nikdy si naň nereagoval. Keby som ti teraz dala možnosť sa vyjadriť, spravil by si to?

Každý, kto ma pozná vie, že nie som konfliktný typ a s ľudmi sa snažím vychádzať.  Trošku som si rýpol ale popravde, takú prízemnú reakciu som nečakal. Dramatikz som spomenul len ako príklad zlej hudby, ktorej bolo do tej doby na Slovensku v Hip Hope až moc. Vždy som si prial, aby mal slovenský rap svetovú úroveň a som rád, že ju už konečne má. Čo sa týka Radikala, myslím, že mu to vtedy moc nepomohlo a karma reagovala vlastne okamžite, keď bol zas on zdissovaný GramoRokkaz. V každom prípade ho to zas posilnilo a myslím, že odvtedy išla úroveň jeho rapu nahor a dnes sa mu celkom dari. Prajem mu to. Ja v podstate stále niekomu nepriamo pomáham a žiadna vďaka za to 😀

Bacil: Kvôli Škole rapu sa behom sekundy, tí čo nás počúvali, otočili chrbtom (ROZHOVOR)

Negatívne sa voči tebe vyjadrili aj Rytmus či Separ. Sú vaše vzťahy dodnes nalomené, komunikujete spolu alebo nie ste v žiadnom  kontakte?

S Rytmusom sa poznám od jeho začiatkov, chodil s nami často na naše prvé koncerty Názov Stavby. Rytmus je obchodník a vie z každej situácie vyťažiť maximum vo svoj prospech.  Sú známe prípady, kedy ospevoval a chválil niektorých interpretov a obratom ich zdissoval, keď sa mu to hodilo. V lete pred tým konfliktom sme sa s nim aj s Rakbym stretli na viacerých koncertoch, kecali sme dlho o hudbe, hovoril, že to robíme dobre. Rovnaký diskorap  robil aj on a robili ho raperi na celom svete. Bolo to zároveň aj obdobie,  kedy diskorap končil svoju krátku éru a vedeli sme to všetci. Paťo  povedal, že on ide teraz robiť tvrdý rap, že sa zas vracajú 90-te roky, čo sme videli samozrejme, aj my. Kontrafakt sa vtedy chystal vydať nový album  a tento štýl sa už nehodil do repertoáru.

Poslednú spoločnú vec  s Rakbym sme nahrali viac ako rok pred spomínaným  dissom  a ani sme neplánovali pokračovať v niečom, čo už nemá zmysel. No a potom zrazu video z HH kempu, kde Rytmus nakladal na Rakbyho. Toho sa to samozrejme dotklo, keďže to nečakal a tak spravil track Čau Paťo. Hovoril som mu, že nemá zmysel si niečo s ním začínať, ale bol moc hrdý na to, aby to nechal tak. Paťo si tak poistil spoluprácu so Separom a Momom, aj napriek tomu, že so žiadnym slovenským raperom nespravil dosiaľ žiadnu vec. Odpoveďou bola Škola rapu. Rytmus sa mi dokonca raz aj osobne ospravedlnil, že to so mnou nemalo nič spoločné, ale fungoval som s Rakbym. Kto ho aspoň trochu pozná vie, že na neho sa nedá hnevať. So Separom sa poznám len z videnia , podľa mňa sa len chytil príležitosti sa niekde ukázať. Do očí ani mne, ani Rakbymu nikdy nič nepovedal. Raz sme dokonca zvažovali spoluprácu – pozvali sme ho hosťovať na album. Bol s nami v štúdiu a zvažoval, potom spoluprácu slušne odmietol. Zaujímavé však je, že nám vlastne nikto nikdy do očí nič negatívne nepovedal. Tri roky sme mali plné kluby, hodinové fotenia po koncerte a behom sekundy sa tí istí, čo nás počúvali, obrátili voči nám. Nedovolím si tvrdiť, že hudba, ktorú sme robili, bola nádherná a duchaplná. Chceli sme ľudí zabaviť a to sa nám aj podarilo.

Bacil: Kvôli Škole rapu sa behom sekundy, tí čo nás počúvali, otočili chrbtom (ROZHOVOR)

Koho na slovenskej scéne rešpektuješ?

Rešpektujem každého, kto robí hudbu srdcom bez vidiny zisku. Momentálne sa mi asi najviac páči Kaliho tvorba, nikoho neuráža a môže si ho pustiť aj dospelý človek bez toho, aby bol zhrozený, kam sa naša hudba dostala.

Myslíš si, že slovenská rapová scéna spravila nejaký pokrok od jej úplných začiatkov a v niečom sa zmenila?

Určite áno. Producenti robia americký zvuk, raperi majú americký flow. Lenže, to je také slovenské, kopírovať vo všetkom Ameriku a originalita žiadna. Napríklad, keď ešte fungovala Moja Reč – boli jej vyčítané anglické slová v textoch. Dnes to robí skoro každý. Ja a ľudia, s ktorými som začínal, sme boli inšpirovaní hudbou z Francúzska, Španielska či Poľska a myslím, v tej hudbe to bolo cítiť. Ja som Hip hop prestal počúvať už úplne. Mudrovanie o živote môže baviť počúvať fakt len násťročných, ktorí ešte o živote nič nevedia.  Pamätám si,  ako som sa v začiatkoch tešil,  že nás síce počuúvajú len deti, ale ako zostarneme my, zostarne aj generácia fanúšikov. Fanúšikovia zostarli s nami, ale neprídu na koncert, nekúpia cd, merch, majú svoje starosti. Takže…

Akí ste vy, raperi? Ste naozaj takí tvrdí, alebo vás neúspech dokáže napríklad aj rozplakať?

To určite záleží na konkrétnom interpretovi. Niekto je agresívny voči okoliu a odráža sa to v jeho tvorbe, niekto je empatický a presne taká je aj jeho hudba. Verím ale tomu, že zopár ľudí by si poplakalo, keby stratili svojich fanúšikov. Niektorí proste potrebujú byť stredobodom pozornosti. Ja osobne nie som pre túto dobu úplne stvorený. Vadí mi prehnané prezentovanie sa na sociálnych sieťach, vešať na net nejaké storýčka, to už je podľa mňa absolútna strata času a súkromia.

Bacil: Kvôli Škole rapu sa behom sekundy, tí čo nás počúvali, otočili chrbtom (ROZHOVOR)

Čomu sa aktuálne venuješ?

Hlavne sám sebe. Snažím sa byť lepším človekom, aj keď to nie je vždy úplne jednoduché. Potom je tu priateľka, rodina, kamaráti. Cvičím jógu, čo odporúčam každému človeku. Pomáha mi nájsť vnútorný pokoj a rovnováhu. Obmedzil som alkohol a konzumáciu mäsa na minimum.

Môžeme od teba ešte očakávať nejaký hudobný počin? Alebo si sa s hudbou definitívne rozlúčil?

Posledný album som vydal ešte v novembri 2015 a od vtedy som nenapísal ani riadok. Bol som celkom znechutený. Ľudia, ktorých som oslovil na spoluprácu, hosťovanie odmietli. Bolo cítiť, že ide o predchádzajúce udalosti a nikto nechcel mať nič spoločné s človekom, do ktorého sa navážal Rytmus. Uvedomil som si, že Hip Hop na Slovensku je jedna veľká hra. Keď sa ti darí, sú všetci kamaráti. Za chrbtom však závidia a ohovárajú jeden druhého. A to nie je len moja domnienka. Rap som prestal počúvať úplne. Mudrovanie o živote môže baviť počúvať fakt len násťročných, ktorí ešte o živote nič nevedia.

Existuje nejaká šanca, že ťa ešte uvidíme stáť na pódiu?

Ako sa hovorí, nič nie je nemožné. Tento rok uplynulo dvadsať rokov, od kedy som začal s rapom. Mojim snom je ale vrátiť na pódia Názov Stavby a vrátiť Hip Hop k jeho počiatkom. Rap vždy odrážal dianie v spoločnosti, ale to, v akom stave je dnešná spoločnosť, ma naozaj desí.

Na záver odkáž niečo našim čitateľom. 

Bol by som rád, keby boli ľudia menej nenávistní a závistliví a naopak, aby boli viac empatickí a láskyplní, viac sa spájali, ako rozdelovali, keby menej pozerali televíziu a aby sa každý na tejto zemi snažil po sebe zanechať niečo dobré. Svet sa pomaly rúti do záhuby, tak skúsme spraviť niečo na jeho záchranu vrámci svojich možností a naopak, neriešiť veci, na ktoré nemáme dosah.

Komentáre

Odporúčame