KLIPSK/CZFOLKPOP

Chalani zo skupiny Iconito originálne spájajú folklór s popom. Toto je ich klip „Korene“

Kapela Iconito má v spolupráci s Folklórnym súborom Zemplín krásnu novinku s názvom „Korene“, ktorá naozaj jedinečným spôsobom dodala folklóru moderný šat. K skladbe stihli chalani nakrútiť aj malebný klip. Ukazujú ním krásy našej krajiny, ale aj krojov. V klipe vidíme 6 výnimočných regiónov Slovenska s tým, čo je pre ne typické. Každý jeden však spája láska, vzťah muža a ženy, aj cit pre vlastné korene. Vystupujú v ňom šiesti významní slovenskí herci, pričom každý zosobňuje iný región. Pesničkou štartujú Iconito & FS Zemplín veľkolepý projekt
s rovnomenným názvom, ktorého cieľom je priblížiť tradície a folklór mladým ľuďom, ale tiež zahraničiu.

Iconito je zaujímavý hudobný počin skupiny mladých ľudí, ktorí majú v srdci lásku k folklóru. Keďže niektorí z členov Iconito účinkovali v minulosti aj vo Folklórnom súbore Zemplín, vyústilo to v logické prepojenie týchto dvoch telies. Teraz prichádzajú so skladbou Korene, ktorá originálnym spôsobom približuje to, čo je typické pre 6 vybraných slovenských regiónov známych svojimi tradíciami. Autormi piesne Korene sú Kristián Dufinec a Martin Rusnák, ktorí pieseň rovnako aj produkovali spoločne s Petrom Jakabom.

„Samotnú dejovú líniu a odkaz projektu Korene môžeme vnímať v dvoch rovinách. V tej prvej sú nimi nástroje práce zasadené do im vlastného prostredia daného regiónu. Pri Myjave je ním roľníctvo, na Podpoľaní výroba fujár, na Horehroní drevorubačstvo, na Kysuciach a v Terchovej zasa furmanstvo i pastierstvo, pri Goraloch pltníctvo, no a napokon na Zemplíne vinárstvo. Tou druhou rovinou sú elementy života, ktoré neobídu azda nikoho z nás: práca (Myjava), tvorba i radosť zo života (Podpoľanie), smrť (Horehronie), rodina (Kysuce – Terchová), návrat domov, zmierenie (Goral) a napokon vojna, odlúčenie (Zemplín). No každý jeden z nich spája láska, vzťah muža i ženy i cit pre vlastné korene,“ vysvetľuje líder Iconita Kristián Dufinec.

Pesničku kapela naspievala v spolupráci s Folklórnym súborom Zemplín. Väčšina z členov Iconita totiž odtiaľ vzišla a všetci sú dodnes členmi nejakého folklórneho súboru. Kristián je napríklad Lúčničiar. Je teda jasné, že folklór všetci doslova milujú. „Veríme, že aj folklór môže byť cool a jeho odkaz môže čo – to povedať aj dnešným mladým ľuďom. Aj to je dôvod, prečo tento projekt vznikol, aby sme nemali pocit, že folklór a folklorizmus sú prežitkami komunizmu. Folklór tu bol už dávno pred tým a budoval nehmotné kultúrne hodnoty, ktoré nikde inde vo svete nemajú obdobu,“ dodáva Kristián Dufinec. Iconito & FS Zemplín nakrútili k pesničke Korene aj malebný klip. Podarilo sa im doň obsadiť výborných slovenských hercov Mariána Slováka, Jána Grešša, Ľubomíra Pauloviča, Alfréda Swana, Františka Kovára a Vladimíra Jedľovského. Réžiu mal na starosti už tradične spevák skupiny Kristián Dufinec, ktorý sa spolu so svojim tímom pod názvom ‘Michigan Creative Factory’ snaží dať vždy videoklipom hĺbku i myšlienku.

„Každá z týchto postáv v našom klipe reprezentuje jeden región, jeden osud človeka i život príznačný pre jeho kraj. Týchto pánov umelcov sa nám na moje prekvapenie podarilo presvedčiť celkom rýchlo, samozrejme museli uveriť myšlienke i zmyslu toho, čo chceme vytvoriť,“ teší sa Kristián. „Folklór vyjadruje povahopis regiónu, kde vznikol, históriu a emócie tých, ktorí žili pred nami, a my dnes vyjadrujeme náš vzťah nielen k folklóru, ale v realistickej podobe aj jeden k druhému. Bol to pre nás pekný zážitok a dúfam, že sa prenesie ku všetkým, pre ktorých sme to robili a ktorým to patrí,“ zhrnul za všetkých herec František Kovár.

Skladba „Korene“ je titulnou piesňou rovnomenného projektu, ktorou Iconito spolu s FS Zemplín chce vzdelávať našincov aj zahraničie. Neskôr totiž bude nadabovaný aj do angličtiny a španielčiny.

„Celkovo to má vyvrcholiť v multižánrové edukatívne predstavenie o slovenskom folklóre, ktorý bude však spracovaný do úplne nového šatu a najmä modernej podoby. Práve preto sme sa pri tvorbe a nahrávaní piesne snažili nájsť prienik moderného zvuku a odkazu slovenskej tradície, ktorá v sebe zahŕňa rôznorodé pre ňu špecifické elementy ako napríklad fujara, či rôzne iné pastierske nástroje,“ uzatvára Kristián Dufinec.

Komentáre

Odporúčame