RAPRozhovory

MINITALK #4 Suvereno – Tým je hiphop jedinečný, že zjednocuje viaceré žánre, prvky pod svoje krídla

ČO SA DOZVIEŠ V ROZHOVORE

– NIEČO ZO SÚKROMIA ŽIVOTA SUVERENA

– VIAC O SUVEHO SEBAPREMENE

– AKO SKONČIL BEEF S RYTMUSOM A AKO SI DNES VYCHÁDZAJÚ

– PREČO 2H POZITÍV SKONČILI A AKÉ MAJÚ VZŤAHY DNES

– INFORMÁCIE O PRIPRAVOVANOM ALBUME

– NÁZOR NA VÝVOJ A TVORENIE HIPHOPU

– ZAUJÍMAVÉ SKÚSENOSTI A KOĽKO KRAJÍN PRECESTOVAL (je ich viac ako 20? 30? 40?)

 

Ahoj Suve, ďakujem ti za tvoj čas pre tento rozhovor. Na začiatok prezraď, ako sa máš, čo máš nové? Pred našim rozhovorom si spomínal, že momentálne cestuješ, kde si bol?

Zdravím ťa, práve som sa vrátil z dobrodružného BalkanTripu. Na okružnú jazdu naprieč Balkánom som sa vydal pred 4 týždňami so svojou rodinkou a zhruba v polovici výletu sa oni letecky vrátili naspäť do Prahy. Ja som ešte 2 týždne pobudol sólo. Zámer bol jasný, najprv zažiť príjemné rodinné chvíle na nových miestach a potom viac-menej vypnúť, zrelaxovať o samote. Potreboval som menší výdych pred štúdiovým obdobím, vyčistenie hlavy a načerpanie inšpirácie do aktuálnej tvorby.

Môžeš prezradiť akým životom žiješ? Kde, s kým, keďže väčšina ťa poznáme len po tvojej umeleckej tvorbe?

Žijem už niekoľko rokov pri Prahe so svojou rodinou. Priateľka pochádza z Prahy a má z predošlého manželstva 2 deti, takže spolu s našou dcérou Ami je nás 5, plus nesmie chýbať pes a kocúr. Taký plnohodnotný rodinný život so všetkým, čo k nemu patrí. Takže v podstate výrazná zmena oproti etape života pred založením rodiny. Navyše sa nám ešte podarilo zaobstarať si domček so záhradou aj na Záhorí, takže veľmi často pendlujem(e) medzi CZ a SK. Je to pre mňa lepší východzí bod do celého Česko-Slovenska v rámci koncertných presunov.

Okrem toho, že rád investuješ čas do hudby a cestovania taktiež, ako vyzerá tvoj bežnejší deň, v prípade, že neriešiš hudbu a si doma?

Keď neriešiem hudbu, riešim vačšinou veci okolo hudby. Sám si vydávam, sám si menežujem, takže je toho okolo vcelku dosť.  Ďalší bod na programe býva často rola otca, do ktorej sa už pomaly po rokoch konečne dostávam. Ten úvod bol náročný, keďže ako som spomínal, máme dokopy 3 deti. Bolo to také zrýchlenie z 0 na 3 za trištvrte roka 🙂  a to bola zásadná skúška. Hlavne, čo sa týka ogranizácie času, energie i peňazí. Času na seba mám oproti predošlej etape života teda menej. Pri každodennej rutine sa však snažím nájsť si vždy čas na schôdzku samého so sebou, či už formou čitania knihy, cvičenia, športu, práce na záhrade alebo návštevy prírody.

Tvoja tvorba prešla v minulosti celkom zmenami, ako si opísal v jednom tracku, prešiel si akousi sebapremenou. Kedy nastal u teba nejaký ten bod zlomu, deň D, kedy si si uvedomil, že sa chceš alebo potrebuješ zmeniť a čo bol pre teba ten najzásadnejší argument, alebo dôvod?

Áno, bolo to v skladbe Lotosový kvet. Lenže opis formou songu vtedy nepostačil a začalo u ľudí vyvolávať ešte viac otázok. Zo všetkých strán som sa stretával s vetou „Ale čo presne sa stalo, že prišla taká zmena? Odpoveďou na túto najčastejšiu otázku je moja kniha Premena. Najzásadnejší impulz k napísaniu prvej knihy, bola práve snaha ponoriť sa do svojho vnútra a zaznamenať, čo sa vlastne udialo so Suvem. Preto by som rád podnietil čitateľskú zvedavosť a odkázal ľudí na moju prvú knihu. Tam je všetko podstatné formou autentického príbehu, opisov a úvah podané. Myslím, že každý si tam nájde svoje. Ako jeden múdry muž raz povedal: „Zmeňte iba titul môjho príbehu a môj príbeh bude aj o vás.

Ako si pamätám, táto zmena si našla vela hate-u, nepríjemných poznámok atď, ako si zvládol tento tlak? Mal si stále ako sa vraví, pevnú pôdu pod nohami? Alebo to s tebou zamávalo nejakým spôsobom a malo to vplyv na niečo v tvojom živote alebo tvorbe?

Bola to obrovská výzva, ustáť ten tlak. Obyčajné konfrontácie, neustále otázky s rýpavým podtónom som očakával a s úsmevom odrážal, ale ten sprostý primitívny hate bol v takej veľkej miere, že ma zaskočil a časom už unavil. Ono to však malo jasnú príčínu. Bola to tá legendárna kauza s Rytmom. S odstupom času som za to vďačný. Zosililo ma to, naučilo ma to a čerpám z tej skúsenosti, takže vplyv to malo viac pozitívny. Život má zmysel pre humor a tak 3 roky od toho beefu sme sa stali paradoxne na čas susedia pri Prahe, keď ešte žil s Darou. Zakopali sme válečnú sekeru a s úsmevom spomíname.

Ak dovolíš, rád by som otvoril s tebou aj jednu staršiu témičku, kedysi si bol členom skupiny 2H+ (Pozitiv). Tvoj bývalý kolega Vladis, tvorí hudbu aj dnes. Sleduješ jeho tvorbu? Aké sú Vaše vzťahy? Pýtam sa preto, či je z tvojej strany napríklad reálne, predstavitelné, že by ste minimálne nejakú tú spoluprácu spolu mohli vytvoriť?

Priznám sa, nesledujem. Vzťah je ochladnutý, ale neutrálny. Pri poslednom rozhovore s ním som sa znova vyjadril, že som vždy otvorený čomukoľvek a tak tomu je aj teraz. Záleží však od súladu okolností, vzájomnej zhody a tiež súladu celkového tvorivého procesu, či by nás pustil ďalej a neškrípalo by to. Pokiaľ tam je flow, tak je to reálne. Pokiaľ to neprúdi, tak to nemá význam. Uvidíme pri opätovnej komunikácii.

Môžeš prezradiť čo bol kameň úrazu, alebo teda hlavný dôvod toho, že ste ako skupina prestali fungovať? Aspoň teda z tvojho uhla pohladu ?

Vyhasnutie chémie, časom menší súlad v hudbe, či v názoroch, ale aj isté ľudské princípy. V onom období rozkolu, keď už bolo po rokoch toho na mňa moc, skúsil som si proste, ako sa budem cítiť v sólo rovine a podľa toho sa rozhodnem, kade pôjde moja cesta. No a ten pocit rozhodol. Cítil som sa zrazu omnoho slobodnejšie, šťastnejšie a v neposlednom rade, dôkazom správnosti kroku je hlavne fakt, že po rozdelení ma začala hudba konečne živiť a viac sa mi dariť. To hovorí za všetko.

Ak si spomenieš na svoje úplné začiatky v tomto žánri, aký rok sa prosím ťa pisal keď si začal rap spoznávať a ktorí interpreti či skupiny, boli medzi tými prvími, ktoré ťa zaujali a počúval si ich?

Úplne prvý kontakt nastal hneď po smrti Tupaca, kedy som sa dostal k jeho legendárnemu dvoj-CD All Eyez on me. Vtedy som mal 13 rokov a postupne som si začal nachádzať cestu k menám ako Public Enemy, N.W.A, Onyx, Das Efx, Naughty by Nature, Lost Boyz, Body count, KRS One, Nas, Wu-Tang, Dead Prez, Mos Def a podobne. U nás som začal počúvať ako inak, Chaozz, neskôr Trosky či Zvuk Ulice, ale najväčšou ikonou boli v týchto začiatkoch pre mńa Názov Stavby na Slovensku, v Čechách Indy a Wich a v Poľsku WWO. V tom čase som bol veľký zberateľ kaziet a cdčiek, neskôr mp3jek a do dnešného dńa mám ešte značnú časť zbierky zachovanú. Veľmi rád si občas nostalgicky popúšťam staré klasiky a nechám sa katapultovať do velice príjemnej minulosti. Mám to spojené zároveň so samotným počiatkom mojej tvorby. To sa písal sa rok 2001.

Keď si pozriem tvoje klipy na youtube atď.. pozerám, že najväčší úspech mala tvoja spolupráca s Nicole, na tracku EMPATIA. Povedal by si pred tvorením Vášho projektu, že to bude tvoj „najzhliadnutejší“ klip? Aktuálne má na Youtube 11mil zhliadnutí.

Hej, samozrejme registrujem už niekoľko rokov, že najviac spomedzi všetkých singlov, všetkých albumov sa darí práve Empatii. Počas nahrávania v štúdiu som absolútne netušil, že by mohla práve táto vec vystreliť. Bol to vtedy len jeden z mnohých songov na albume Alchymista. Avšak odhadnúť úspešnosť singlu býva často nevyspytateĺné. Mnoho krát interpret vsadí na song, ktorý sa u ľudí nechytí a opačne, zapáči sa často skladba, ktorá hypoteticky nemala bodovať. Nejde to moc rozhodnúť dopredu. To ma na tom baví…

Môžeš niečo fans povedať, alebo prezradiť aj o sympatickej speváčke NICOLE, s ktorou sa ti táto úspešná spolupráca vydarila?

Nicole je Grimova (Grimasova) manželka a autorka niekoľkých skladieb na feate, ktoré sú veľmi úspešné. Takže ona má rozhodne nos na hity 🙂

V rámci hudby sme od teba zažívali posledné mesiace či roky, skôr akúsi hudobnú pauzu, potreboval si nejaký detox? Resp môžeš prezradiť prečo si sa tak rozhodol na určitú dobu?

Menšia hudobná odluka súvisí hlavne s rodinnými dôvodmi. Posledný album Hra som tvoril ešte pred narodením dcérky, uzrel svetlo sveta súbežne s jej narodením, no a od tohto momentu sa začala etapa rodinných povinností. Nielen rodičovských, ale aj existenčných, čo sa týka bývania. A bohužiaľ navyše v tom čase mi umrela mama, takže bolo to mimoriadne náročné a vysilujúce obdobie.  Moje hudobné pôsobenie sa vtedy zúžilo len na sporadické vystúpenia, vydanie pár singlov v priebehu dvoch-troch rokov a ešte zopár nových aktivít – projektov. Všetko v rámci vtedajších možností, aby som hlavne uživil rodinu a preklenul ťažšie obdobie. Teraz už nastáva tá odľahčenejšia fáza a preto mám nové, svieže a veľké výhliadky do ďalšej hudobnej tvorby.

Priblížne 3 týždne späť si vydal nový singel s klipom – DYNAMO a ak som dobre pochopil, pracuješ aj na novom albume PROMETHEUS. Môžeš nám prezradiť o tvojom projekte niečo viac? Aký kabát by mal niesť. čo sa týka hudby keďže každý má svoj rukopis, koľko trackov môžeme očakávať, budú, alebo nebudú nejaké spolupráce?

Veľmi stručne, nechcem to totiž moc hajpovať slovne, skôr aktivitou. Bude to zase kus starého Suveho obohateného o nové poznatky, nové skills, experimenty, humor. Bude to, ako vždy plnohodnotný 19 trackový album s množstvom zaujímavých aj nečakaných spoluprác. Prometheus bude ten napremakanejší počin, čo som kedy vydal. Zatiaľ toľko.

Môžeme očakávať aj následne nejakú tour? Viem, že plánuje sa asi takáto vec ťažko, keď ešte nie je album ani von, ale aké sú tvoje plány, ciele s týmto projektom?

Jednoznačne. Tak jak ku každému albumu, aj k albumu Prometheus plánujem cz/sk tour. Všetko začne naberať presnejšie kontúry súbežne s vydaním CD. Mojim cieľom je prekonať  všetky predošlé albumy a posunúť svoj potenciál ďaleko za hudbu mojej minulosti. Nové ťažšie životné skúšky má zocelili a pripravili na to, vydať svoje životné dielo!

Citujem časť z tvojho textu v tracku DYNAMO, „Boom bap je späť, s kladivom na mumble rap“. O tomto by som s tebou rád otvoril tému. Netýka sa len boom bapu a mumble rapu, no z poznámky som pochopil, že mumble rap, nie je asi tvoja šálka kávy. Čo hovoríš na vývin a zmenu v rappe za posledných cca 5-6 rokov?

Som rád, že mi otváraš túto tému. Rád by som s k nej konečne vyjadril a možno aj vyjadroval viac a častejšie i v ďalších svojich kontextoch. Celý ten proces vývinu hip hopu vnímam z dvoch perspektív, dvoch dynamík. Na jednej strane vlna hlbokého úpadku spojeného s totálnym odklonením sa od pôvodných koreňov tejto kultúry, od základných ideí praotcov, zakladateľov. Spomeniem knihu od KRS-Ona – Gospel of Hip Hop. V nej je celé posolstvo krásne zhrnuté. A tak po následnom prečítaní knihy, keď sa zadívaš na celkový obraz aktuálnej hlavnoprúdovej tvorby, tak vidíš tú citeľnú degradáciu. Odklon od hodnôt. Vo veľkom sa kladie dôraz na presný opak toho, čo bolo kedysi hip hopm manifestované. Netajím sklamanie a istú demotiváciu. Na strane druhej – opačnej sa však deje niečo nádejné, pozdvihujúce. Objavujú sa čím ďalej, tým častejšie záblesky uvedomenia, razenia zdravých hodnôt, skrátka vytriezvenia z toho, kam to zašlo. Výpovedná hodnota začína mať znova váhu ako kedysi. Pozor, záleží však akou optikou sa na to celé dívaš a hlavne koho sleduješ, počúvaš. Ale tiež ako si interpretuješ slovo vývoj. Úprimne. 

Z pohľadu celku, je pre hip hop progresom posun v sounde, frázovaní, melodovaní, ak obsahovo-umelecky sa to pohybuje na úrovni detských veršovačiek a hodnotovo na úrovni nízkych z najnižších? Keď získaš strašne štýlový sound, ale stratíš veškerú výpovednú hodnotu, je to posun alebo skôr úpadok v celkovej rovnici? Je posunom klásť apel na nižšie pudy, drogy a okázalosť alebo je posunom apelovať na zdravé hodnoty a hudbou pozdvihovať ľudí a ich potenciál? Ak by sme tú hĺbku vyjadrenia následne ošatili moderným soundom, pridali viac melódie, viac energie, tak ako ty vravíš…bolo by to mocné kombo, čo myslíš…? Je to síce náročné spojenie, ale dá sa to. Je to pre mńa výzva. Vnímam už zárodky takejto snahy i na scéne.

Keby si predstavíš seba vo veku, keď si začal počúvať rap, neviem kedy to bolo úplne presne a prevtelil by si sa s vekom do tejto doby, bolo by to podla teba, ako pre poslucháča zaujímavejšie? Je ten dnešný výber hudbz podľa teba lepší ako v rokoch napríklad 2005-2008? Alebo v tom skôr vidíš nejaké negatíva?

Určite je to u nás neporovnateľne rozmanitejšie ako kedysi. O tom žiadna reč. Vo svete zas taký kontrast nevnímam. Tá pestrosť bola prítomná aj kedysi, myslím v časoch, keď som mal 14. Rozhodne je prínosom široký výber všelijakých sub-žánrov a fúzií. Tým je vlastne hip hop jedinečný, že zjednocuje viaceré žánre, prvky pod svoje krídla. Negatívom može byť prílišný odklon od pôvodnej myšlienky tejto kultúry, keďže je taký rozptyl a chýba potom nejaký jednotiaci prvok, nejaká osobnosť. Rád by som však načrtol troška iné porovnanie. Často sa ma pýtajú, aký je rozdiel v týchto obdobiach z pohľadu začínajúcich interpretov. Či bolo jednoduchšie sa presadiť vtedy, či teraz. Odpoveď je, že vtedy bola síce omnoho menšia konkurencia, avšak technologicky – prakticky omnoho menej možností, dať o sebe vedieť svetu. A v súčasnosti je to presne naopak. Obrovská konkurencia, ale milión možností ako na seba ukázať. Vtedy sme museli doslova klopať na dvere vydavateľstiev či médií a prosiť ich o spoluprácu. A dnes ti stačí jeden click. Takže povedal by som, že je to dnes 50 na 50, oproti mojím začiatkom. Niečo sa získalo, niečo sa stratilo.

V rámci umeleckej tvorby sú ti blízke aj knihy, zaujimalo by ma tiež, ako vnímas skutočnosť v hudbe. Keď sa pozrieš na filmy, máš ich podľa skutočnej udalosti a aj vymyslené, tak isto knihy, čo hudba? Je podľa teba dôležité, aby mal interpret v rape svoje story v trackoch real? Ktoré zažil práve on a ktoré sa naozaj stali?

Tak isto aj v hudbe by mal mať prejav umelca, čo najvačšiu slobodu. To niekedy znamená popustiť uzdu fantázii a priniesť hoci aj fiktívny príbeh k vyjadreniu nejakej myšlienky, emócie. Alebo keď to preženiem do inej sféry, umelcovi môže poslúžiť  dokonca aj lož, ak mu ide o odhalenie pravdy. Story tellingy v rape, či už fiktívne alebo postavené aspoň na reálnom základe, mali vždy svoje osobité čaro. Niekoľko krát som ich použil aj ja a bude tomu tak aj na novom albume.

Na tvojich sociálnych sieťach vidieť, že rád cestuješ, spoznávaš svet, ludí, kultúry, jedlá atď.. vieš prosím ťa povedať koľko KM máš zhruba precestovaných? 😀 ak si sa takto nad tým niekedy zamyslel?

Tak to si ma dostal. Nad počtom km som nikdy neuvažoval. Viem iba, že to je okolo 40 krajín sveta. Schválne si niekedy napočítam kilometre, to ma zaujíma. Naposledy to bol letecky Irán a autom krajiny na Balkáne. V blízkej budúcnosti chystám Patagóniu alebo Kostariku, ale mojim najväčším cestovateľským snom stále zostáva uprostred Tichého oceánu, Francúzska Polynézia.

Rád by som sa ťa ešte spýtal ohľadom porovnania na základe skúseností z cestovania, ako by si ohodnotil život na Slovensku oproti mnohým tvojim skúsenostiam z iných krajín? Myslíš, že by mali byť Slováci skôr vďační za to v akej krajine žijeme alebo? Keď sa na to pozrieš globálne, z hľadiska prírody, politiky, možností a podmienok , stravovania, celkovo ako na úroveň krajiny.

Zase, dve perspektívy. Oproti bohatým, vyspelým krajinám, je ešte stále, čo doháňať a vylepšovať. Ale inak, skoro vždy u mňa po návrate zo sveta prevažuje ten druhý pohĺad. A síce, že mali by sme byť vďačný za tento ideálny kus Zeme. Mierne pásmo je dokonalé. Máme tu 4 ročné obdobia, nádhernú prírodu, takmer bezrizikovú polohu z hĺadiska prírodných katastrof, z hĺadiska geopolitiky, vojen. Obrovskú zásobu pitnej vody, zelene, možnosti pestovania plodín, vynikajúcu pozíciu na mape z hĺadiska obchodovania, či cestovania. Životná úroveń je oproti vačšine sveta, kam chodim zvačša výrazný nadštandard a to je ďalším dôvodom na vďačnosť. Navštívil som krajiny, kde ľudia ležali na hline, v slamených domoch, nemajú prístup k vode,  žijú oproti nám v úplnej biede. My sme oproti nim doslova buržuji. Mali by sme byť tým pádom omnoho šťastnejší a naplnenejší, ale nie je to tak. Bohužiaľ opak je pravdou. Najviac nasratých ľudí stretávam vo vyspelých krajinách. Najviac usmiatých, bezstarostných ľudí som stretol práve v tých najskromenjších oblastiach. To je paradox doby. Často sa nad tým zamýšĺam a výsledkom mojich úvah je práve tvorba, ktorú robím.

Suve, ja ti veľmi pekne ďakujem, že si si našiel čas a spravil somnou tento rozhovor, ktorý absolútne nezodpovedá svojmu názvu 😀 haha.. a ak by si chcel niečo odkázať svojim fans? nech sa páči, pevne verím, že si náš rozhovor ešte zopakujeme aj v relácii na Youtube.

Ďakujem ti za zaujímavé otázky a pozdravujem svojich fans. Zostaňte naladení, nové veci sú na ceste ♫.

INSTAGRAM: Suvereno.official

YOUTUBE: Horovooko

FACEBOOK: Suvereno

 

 

AUTOR ČLÁNKU: @palobalko

Komentáre

Odporúčame